Minca, ktorá vážila takmer 20 kíl, a prvá bankovka v Európe

Predstavte si, že idete zaplatiť väčší nákup a peniaze musíte priniesť na chrbte ako vrece zemiakov. Vo Švédsku v 17. storočí úplne bežná vec. Až kým jeden podnikavý muž neprišiel s nápadom, ktorý zmenil Európu. Stačil kúsok papiera. O pár rokov z toho bol krach banky, rozsudok smrti a prvá bankovka v Európe.

Minca, ktorú by ste namiesto peňaženky nosili v kufri

Švédsko malo v 17. storočí veľa medi a málo striebra. Riešenie vyzeralo logicky: raziť peniaze z medi. Lenže meď bola lacnejšia než striebro, a tak jej na rovnakú hodnotu bolo treba oveľa viac. Vznikli takzvané platňové peniaze, medené dosky s vyrazenými značkami. Najväčšia z nich, desaťdalerová platňa z roku 1644, vážila 19,7 kilogramu a merala 30 krát 70 centimetrov. Dodnes je zapísaná ako najťažšia minca, aká kedy bola v obehu. To je zhruba ako jeden poriadne zbalený cestovný kufor. Obchodovať s takými peniazmi bolo, mierne povedané, nepraktické.

Muž z Rigy a jeho nápad

Johan Palmstruch, rodák z Rigy, žil istý čas v Holandsku a poznal tamojšie bankovníctvo. V roku 1656 získal povolenie založiť vo Švédsku banku po vzore holandských a nemeckých bánk. Dostala meno Stockholms Banco a stala sa prvou bankou v krajine. Fungovala ako úschovňa aj úverová banka. Ľudia si do nej ukladali ťažké medené platne a Palmstruch z nich požičiaval ďalej. Kým neprišli všetci vkladatelia naraz, systém fungoval. Banka pritom nebola úplne súkromná. Polovica jej ziskov patrila kráľovskej pokladnici, takže štát mal na jej úspechu priamy záujem.

Zlom prišiel v roku 1660. Štát začal raziť ľahšie mince a staré platne mali zrazu väčšiu hodnotu ako kov než ako platidlo. Ľudia si ich chceli vybrať a predať ako meď. Lenže veľká časť tých platní už v banke nebola, boli požičané iným ľuďom. Nastal nával a banka mala problém. Palmstruch to vyriešil papierom. Namiesto platní začal vydávať kreditné listy, po švédsky “Kreditivsedlar” . Spočiatku to bolo potvrdenie, že banka človeku dlží konkrétnu sumu, ktorú si mohol neskôr vymeniť za mince. Banka tak nemusela hneď vydať kov, ktorý nemala. Listy podpisoval osobne Palmstruch a ďalší úradníci banky. Žiadne hologramy ani ochranné prúžky, len papier, text a podpisy.

Prvá bankovka v Európe: papierový sľub z roku 1661

Papierové peniaze nevymysleli Švédi, Čína ich poznala oveľa skôr. Stockholms Banco však v roku 1661 vydala prvé skutočné bankovky v Európe. A tu je jadro celého príbehu. Kreditné listy už neboli naviazané na konkrétny vklad. Banka ich rozdávala aj ako úvery. Ich hodnota teda nestála na minciach v trezore, ale na dôvere ľudí, že banka ich na požiadanie vyplatí. Ľuďom sa to páčilo. Papier bol neporovnateľne pohodlnejší ako medené dosky, a tak sa bankovky rýchlo ujali.

Úspech bankoviek mal háčik

Pre veľký záujem vydávala banka čoraz viac bankoviek. Oveľa viac, než mala mincí. Papiera pribúdalo a jeho hodnota klesala. Dnes by sme to nazvali infláciou. Ľudia začali tušiť, že niečo nesedí a uvedomili si, že banka nemusí vyplatiť všetkých, ktorí budú svoje vklady požadovať späť. Do banky sa začali masovo hrnúť držitelia bankoviek, ktorí chceli svoje mince. Tie tam však v dostatočnom množstve neboli. Banka sa ich pokúšala získať tak, že začala žiadať späť poskytnuté úvery. Nestačilo to. V roku 1664 preto zasiahla Rada ríše, vtedajšia švédska vláda. Nariadila splatiť úvery a stiahnuť kreditné listy z obehu. Pre Stockholms Banco to bol koniec.

Rozsudok smrti pre tvorcu prvej európskej bankovky

Palmstruch sa musel zodpovedať pred švédskym odvolacím súdom Svea hovrätt. V roku 1668 ho uznali vinným zo zlého riadenia banky a odsúdili na smrť. Popravy sa nakoniec nedočkal, dostal milosť. Vo väzení však zostal až do roku 1670 a o rok neskôr zomrel.

Z krachu vznikla Riksbank, najstaršia centrálna banka sveta

Krach banky neznamenal, že Švédsko banku nepotrebovalo. V roku 1668 presadila šľachta na sneme stavov založenie novej banky. Vznikla Riksens Ständers Bank, teda Banka stavov ríše. Stáli za ňou šľachta, duchovenstvo a mešťania. Usídlila sa v paláci Axela Oxenstiernu v štokholmskom Starom meste. Nová banka sa z Palmstruchovho krachu poučila dôkladne. Stavy kreditné listy zakázali a vlastné bankovky, tentoraz nazývané transportsedlar, začala banka vydávať až v roku 1701 a s prísnejšími pravidlami. Od začiatku mala tiež za úlohu dbať o stabilnú hodnotu peňazí. Z tejto banky je dnešná Sveriges Riksbank, ktorá sa považuje za najstaršiu centrálnu banku na svete. Iróniou teda je, že najstaršia centrálna banka sveta sa zrodila práve z bankového krachu.

Tri otázky z roku 1661, ktoré si položte aj dnes

Švédi kedysi nosili peniaze na chrbte. Dnes ich nosíme v mobile a platíme jedným dotykom. Forma peňazí sa za vyše 350 rokov zmenila na nepoznanie. Ich podstata však zostala rovnaká: každé peniaze sú v jadre sľub. A sľub je presne taký dobrý, ako ten, kto ho dáva. A sľubov dnes počúvame viac, než kedykoľvek predtým. Investičná appka, o ktorej vám rozprával kamarát. Kryptoprojekt z reklamy. Zaručený výnos 20 % ročne. Skôr než do niečoho vložíte peniaze, opýtajte sa:

• Čo presne vlastním? Podiel vo firme, alebo len číslo na obrazovke?
• Kto za tým stojí? Firma pod dohľadom Národnej banky, alebo niekto, koho nikto nekontroluje?
• A čo sa stane, keď budem chcieť svoje peniaze späť?

Keď ti niekto pri investovaní garantuje vysoký výnos, nie je to dôvod na radosť. Je to dôvod na otázky. Palmstruchovi klienti si ich položili, až keď stáli v rade pred bankou na pokraji krachu. My máme výhodu. Poznáme koniec ich príbehu.

---

Článok má informatívny a vzdelávací charakter a nie je finančným poradenstvom.

Zdroje: First banknotes in Europe, Sveriges Riksbank, Guinness World Records, Stockholms Banco, Fortune
Zdroj úvodného obrázku: Jens Mohr, Economy Museum